Poslanie

Poslanie centra

Hlavné poslanie centra mládeže sa dá vyjadriť obra­zom prístavu. Logo Komisie pre mládež pripomína veľkú rieku, do ktorej priteká množstvo drobných spletitých prítokov. Na tejto rie­ke centrum má byť prístavom, ktorého poslanie stojí na štyroch základných pilieroch.

  • centrum prijatia – mladý človek prichádza z rôznych búrok, často trpí pocitom neistoty, lebo všade, kam príde, niekomu iba „zavadzia“. Pozývame ho: Príď na chvíľu alebo aj na dlhšie. Môžeš sa pomodliť, prípadne porozprávať s niektorým z „tímakov“. Chceme ťa prijať, váži­me si ťa takého, aký si.
  • centrum formácie – aby sa loď mohla bezpečne plaviť, potrebuje v prístave načerpať všetko potrebné. Od nafty až po zásoby potravín. Aj mladí potrebujú veľa čerpať, preto ponúkame rôzne formačné aktivity – animátorskú školu BAŠka, kurz Animátor light a v centre sa koná mnoho ďalších zaujímavých kurzov a prednášok.
  • dom stretnutia – neodmysliteľ­nou súčasťou prístavu, a teda aj nášho centra, je miesto na posedenie, rozhovor pri kávičke či čaji.
  • dom modlitby – súčasťou centra bude Kaplnka sv. Jána Pavla II., kam sa mladí radi chodia modliť. Uskutočňuje sa v nej pravidelná utorková adorácia.

História

Pár rokov po zriadení Bratislavskej arcidiecézy sa objavila otázka centra pre mladých.
Hľadali sa priestory pre kanceláriu Komisie pre mládež, na porady, ale hlavne na „víkendovky“ Bratis­lavskej animátorskej školy (BAŠky).

Komisia pre mládež Bratislavskej arcidiecézy dostala k dispozícii starobylý dom priamo v tieni katedrály na Kapitulskej ulici v Bratislavskom Starom meste.
„Pamätám sa živo na ten deň, keď sme prišli pred Emericum. Bola to červená ošarpaná budova s posprejovanou bránou. Kňaz, ktorý bol vtedy zodpovedný za pastoráciu mládeže v diecéze, nám povedal, že to bude diecézne centrum pre mládež,“ spomína na prvý príchod do centra Peter Búran. „Keď sme otvorili dvere do Emerica, neviem či boli vyplašené viac tie holé múry alebo ja. Bolo tu veľmi veľa vecí a vedela som, že si to bude vyžadovať veľa práce,“ pridáva sa v spomienkach Veronika Prágerová. V nasledujúcich dvoch rokoch si mladí svojpomocne opravili to, čo podmienky dovoľovali. 
Popri stavebných prácach sa prie­s­­tory centra začali napĺňať mládež­níckymi akciami rozličného druhu. Múry, ktoré pred stáročiami hostili tiež mládežnícke inštitúcie, ako napríklad Collegium Emericanum – malý seminár, neskôr gymnázium , opäť ožili. 
Hlavnými návštevníkmi boli „baškári“, postupne sa však pridávali mladí z rôznych spoločenstiev – katarínske „eSká“, „míňavé“ chvály spoločenstva EbenEzer. Okrem stretiek boli tieto múry svedkami mnohých, niekedy aj kľúčových porád týkajúcich sa pastorácie mladých. V rokoch 2013-2017 Emericum týždenne navštívilo približne 120 mladých.

 

Na jeseň roku 2016 dostal otec Jozef Pajerský, ktorý je zodpovedný za pastoráciu mládeže v našej diecéze, správu o novom mieste pre Centrum mládeže. Je ním pokojnejšia Rača, kde sa pri vinohradoch nachádza  tzv. Zichyho kúria. Je to veľká, dvojposchodová budova so záhradou, ktorá sa momentálne rekonštruuje, aby sa mohla dať „do behu“.

„Keď sme išli prvýkrát obzrieť budovu, do ktorej sme sa v tom čase mali sťahovať, všimla som si okolo prírodu a lesy. To ma veľmi potešilo, lebo v centre Bratislavy som si prírodu veľmi užiť nestihla. “ povedala Klára Kuchtová – tímačka, ktorá bola pri sťahovaní z Centra do Centra. Lucka Dreveniaková – tiež tímačka – bola úplne nadšená. „Tešila som sa na nový život, na nový systém fungovania, na nových ľudí, prostredie. Môžeme si tu vyskúšať dosť odriekania komfortu, bývať pri stavbe je dosť o prispôsobovaní sa.“